Sofia Larsson ako dieťa využívala kreslenie ako nástroj na sústredenie sa v škole. Inšpiroval ju strýko umelec, a tak neustále maľovala a tvorila umenie do svojej spálne, ale až ako štyridsaťročná sa vrátila k svojmu detskému koníčku a opäť sa chopila maľovania.

„Keďže som samouk, nie vždy mám plán. V mojej tvorbe sú dôležité postoj, silné, štýlové ženy a farebné explózie. Moje originálne obrazy sú často veľké a chcem, aby zanechali dojem."

Sofiu inšpiruje každodenný život a používa pri maľovaní na plátno akrylové farby. Sama o sebe hovorí, že je netrpezlivá perfekcionistka.